„Upokojte sa, pane. Nie, neprezerám si vaše vyhľadávania,“ chlap ho posmešne napodobnil. „To by bolo protiústavné. My vidíme len reklamy, ktoré sa zobrazujú, keď vyhľadávate a prezeráte si poštu. Mám tu brožúrku, ktorá to vysvetľuje. Až tu skončíme, dám vám ju.“
„Ale reklamy predsa nič neznamenajú,“ vyhŕkol Greg. „Dostávam reklamy na zvonenia Ann Coulterovej vždy, keď mi príde e-mail od priateľa z Coulteru v Iowe!“
Muž prikývol. „Ja to chápem, pane. A práve preto sa tu teraz s vami rozprávam. Čo myslíte, prečo sa vám tak často ukazujú reklamy na raketové modely?“
Greg si lámal hlavu. „Okej, urobte toto. Dajte si vyhľadať ‚kávových fanatikov.‘“ V tej skupine bol veľmi aktívny, pomáhal im vybudovať stránku pre ich predplatenú službu „káva mesiaca“. Zmes, s ktorou sa to chystali odštartovať, sa nazývala Tryskové palivo. „Tryskové palivo“ a „štart“ – to by mohlo spôsobiť, že Google na vás vybafne raketomodelárske reklamy.
Už boli v cieľovej rovinke, keď vyrezávaný chlapík našiel tie halloweenske fotky. Boli zahrabané na tretej stránke výsledkov hľadania podľa hesla „Greg Lupinski.“
„To bolo na večierku na tému Vojna v zálive,“ povedal. „V Castre.“
„A vy ste tu oblečený ako…?“
„Samovražedný atentátnik,“ hlesol vyľakane. Už len pri vyslovení tých slov sa strhol.
„Poďte so mnou, pán Lupinski,“ povedal muž.
Kým ho pustili, bolo po tretej ráno. Jeho kufre stáli opustene pri batožinovom páse. Zodvihol ich a zbadal, že boli otvorené a nedbanlivo zasa zatvorené. Zo škár dookola trčalo šatstvo.
Keď sa vrátil domov, zistil, že všetky napodobeniny predkolumbovských sošiek boli polámané a jeho úplne nová biela bavlnená mexická košeľa mala v prostriedku hrozivý odtlačok topánky. Jeho šaty už nevoňali po Mexiku. Páchli po letisku.
Nemohol ísť spať. V nijakom prípade. Potreboval sa o tom porozprávať. Len jediná osoba ho mohla pochopiť. Našťastie bývala o tomto čase hore.
—
Maya začala pracovať v Googli dva roky po Gregovi. To ona ho presvedčila, aby šiel do Mexika potom, ako sa nechal vyplatiť. Hocikam, povedala, kde môžeš zreštartovať svoju existenciu.
Maya mala dvoch gigantických labradorov čokoládovej farby a veľmi, veľmi trpezlivú priateľku menom Laurie, ktorá strpela všetko, okrem toho nechať sa vláčiť 80 kilovými slintajúcimi psiskami po Dolores Parku o šiestej ráno.
Keď sa k nej Greg poklusom blížil, Maya siahla po spreji, potom naňho vrhla ešte jeden pohľad a rozhodila rukami, vypustila z nich remienky a pristúpila ich nohou. „Kde si nechal zvyšok seba? Chlapče, vyzeráš sexy!“
Objal ju, prudko si zrazu uvedomiac ako páchne po celonočnom invazívnom googlení. „Maya,“ povedal, „čo vieš o Googli a DHS?“
Hneď ako to vyslovil, stuhla. Jeden zo psov začal kňučať. Poobzerala sa naokolo, potom kývla smerom k tenisovému kurtu. „Hore na stĺpe osvetlenia, nepozeraj tam,“ povedala. „Je tam jeden z našich verejných WiFi bodov prístupu. Širokouhlá webkamera. Keď rozprávaš, odvráť sa od nej.“
Chápané v širších súvislostiach, pokryť celé mesto sieťou webkamier nestálo Google veľa. Obzvlášť keď sa to porovnalo s možnosťou predvádzať ľuďom reklamy v závislosti na tom, kde sedeli. Greg sa o to príliš nestaral, keď sa všetky tie kamery na bodoch prístupu spustili – blogová smršť trvala asi tak deň, ľudia sa hrali s novou, vševidiacou hračkou, približovali si rôzne prostitútkami križované rajóny, ale onedlho vzrušenie opadlo.
Greg sa cítil hlúpo a zamumlal, „Žartuješ.“
„Poď so mnou,“ povedala odvrátiac sa od stĺpu.
Psy neboli nadšené skrátením prechádzky a svoje sklamanie dávali najavo v kuchyni, kým Maya chystala kávu.
„S DHS sme dojednali kompromis,“ povedala a siahla po mlieku. „Oni súhlasili, že sa prestanú hrabať v našich záznamoch o vyhľadávaní, a my sme súhlasili, že ich necháme prezerať si reklamy, ktoré sa užívateľom zobrazujú.“
Gregovi prišlo nevoľno. „Ale prečo? Nevrav mi, že Yahoo to už robí…“
„Nie, nie. Nuž, hej. Iste. Aj Yahoo to robil. Ale to nebol ten dôvod, pre ktorý sa Google pridal. Vieš, že Republikáni Google neznášajú. Sme vo veľkej väčšine registrovaní Demokrati, takže robíme všetko čo sa dá, aby sme si ich uzmierili, kým sa nás vrhnú. Toto nie je PII“ – Personálne identifikujúca informácia, toxický smog informačného veku – „sú to len metadáta. Takže je to len malé zlo.“
„Tak načo potom tie intrigy?“
Maya si vzdychla a objala labradora, ktorý jej vrážal do kolena svojou obrovskou hlavou. „Špicli sú ako vši. Dostanú sa všade. Zjavujú sa na našich schôdzach. Je to ako na nejakom sovietskom ministerstve. A tie bezpečnostné kategórie – sme rozdelení do dvoch skupín: preverení a podozriví. Všetci vieme, kto nie je certifikovaný, ale nikto nevie prečo. Ja som certifikovaná. Našťastie pre mňa byť lezbou ťa už dnes nediskvalifikuje. Žiadnej certifikovanej osobe sa neuráči obedovať s niekým necertifikovateľným.“
Greg sa cítil veľmi unavený. „Takže mám vlastne šťastie, že som sa dostal z letiska živý. Keby sa čosi veľmi pokazilo, mohol som byť ‚zmiznutý‘, hm?“
Maya naňho uprene hľadela. Čakal na odpoveď.
„Čo?“
„Niečo ti poviem, ale nikdy to nesmieš zopakovať, okej?“
„Ehm… nie si v teroristickej bunke, však?“
„Nič tak jednoduché. Ide o toto: Vypočúvanie DHS na letisku funguje ako brána. Pomocou neho špicli zužujú svoje vyhľadávacie kritériá. Keď ťa raz vytiahnu na hranici na doplnkový výsluch, stávaš sa ‚záujmovou osobou‘ – a už ťa nikdy, nikdy nenechajú tak. Budú skenovať webkamery a hľadať tvoju tvár a spôsob chôdze. Čítať tvoju poštu. Monitorovať tvoje vyhľadávania.“
„Myslel som si, že im to súdy nedovolia…“
„Súdy im nedovolia bezdôvodne ťa googlovať. Ale keď si raz v systéme, tak ide o selektívne sledovanie. Všetko legálne. A keď ťa raz začnú googlovať, vždy čosi nájdu. Všetky tvoje dáta sa nasypú do veľkého rezervoára, ktorý vyhľadáva ‚podozrivé vzorce‘, používa odchýlky od štatistických noriem, aby ťa nachytal.“
Greg mal pocit, že sa pozvracia. „Ako sa to mohlo stať? Google býval dobrým miestom. ‚Don’t be evil – Nebuď zlý,‘ no nie?“ To bolo firemné motto a pre Grega to bol jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý po doktoráte z informatiky prešiel zo Stanfordu priamo do Mountain View.
Maya mu odpovedala drsným smiechom. „Nebuď zlý? Prosím ťa, Greg. Naša lobbystická skupina je tá istá banda kryptofašistov, ktorá sa snažila očierniť Kerryho. Našu skazenú čerešničku sme si odtrhli už dávno.“
Minútu bolo ticho.
„Začalo to Čínou,“ pokračovala napokon. „Keď sme presunuli naše servery na pevninu, dostali sa pod čínsku jurisdikciu.“
| Zakaždým, keď ste navštívili stránku s reklamami Googlu alebo ste použili Mapy Googlu alebo jeho poštu – dokonca aj keď ste poslali správu na účet Gmailu – firma o vás usilovne zbierala informácie. |
Greg vzdychol. Dosah Googlu poznal až príliš dobre. Zakaždým, keď ste navštívili stránku s reklamami Googlu alebo ste použili Mapy Googlu alebo jeho poštu – dokonca aj keď ste poslali správu na účet Gmailu – firma o vás usilovne zbierala informácie. V ostatnom čase softvér optimalizácie vyhľadávania začal tie dáta používať na prispôsobovanie webového hľadania individuálnym užívateľom. Ukázalo sa to byť revolučným nástrojom pre inzerentov. Autoritárska vláda však mohla mať na mysli iné ciele.
„Využili nás na zostavovanie profilov ľudí,“ pokračovala. „Keď chceli niekoho dostať, prišli k nám a našli si dôvod na zatknutie. Na Nete môžeš sotva urobiť niečo, čo by v Číne nebolo ilegálne.“
Greg zavrtel hlavou. „Prečo museli dať servery do Číny?“
„Ich vláda povedala, že nás inak budú blokovať. A Yahoo už boli tam.“ Obaja sa uškrnuli. Kdesi cestou začali byť zamestnanci Googlu posadnutí Yahoo, robilo im väčšie starosti to, čo robí konkurencia, než to, ako si počína ich vlastná firma. „Tak sme do toho išli. Ale mnohým z nás sa ten nápad nepáčil.“
Maya si uchlipla z kávy a stíšila hlas. Jeden s jej psov pod Gregovou stoličkou ho naliehavo oňuchával.
„Takmer okamžite nás Číňania začali žiadať o cenzurovanie výsledkov vyhľadávania,“ povedala Maya. „Google súhlasil. Firemné vyhlásenie bolo smiešne: ‚My nekonáme zlo – poskytujeme zákazníkom prístup k lepšej vyhľadávacej službe! Ak by sme im ukázali výsledky, ktoré nesmú dostať, len by sme ich frustrovali. Bola by to zlá zákaznícka skúsenosť.‘“
„A čo teraz?“ Greg od seba odstrčil psa. Maya sa zatvárila dotknuto.
„Teraz si záujmovou osobou, Greg. Si googlešpehovaný. Odteraz žiješ svoj život tak, že ti niekto stále pozerá ponad plece. Poznáš heslo, nie? ‚Organizovať svetové informácie.‘ Všetky. Počkaj ešte päť rokov a potom budeme vedieť, koľko hovien si ráno spláchol na záchode. Skombinuj to s automatickým podozrievaním každého, kto sa zhoduje so štatistickým obrázkom zločinca a si –“
„Vygooglený.“
„Totálne.“ Prikývla.
pokračovanie nabudúce…
Tags: big brother, Cory Doctorow, Google, Scroogled, Vygooglený