Cory Doctorow – Vygooglený [Scroogled] (1)

Greg pristál na Medzinárodnom letisku San Francisco o ôsmej večer, ale

kým sa dostal na rad k colnému a pasovému odbaveniu, bolo už po polnoci.

Vyšiel z prvej triedy, opálený do hneda ako orech, neoholený a pružný po
mesiaci na pláži v Cabo (trikrát do týždňa potápanie, zvyšok času zvádzanie
francúzskych študentiek). Keď pred mesiacom odchádzal z mesta, bol
zhrbeným vrakom s bruškom. Teraz bol bronzovým bohom, priťahujúcim
obdivné pohľady letušiek v kabíne.
Počas štyroch hodín strávených čakaním v rade skĺzol z boha nazad na
človeka. Jeho ľahké vzrušenie opadlo, pot mu stekal dolu zárezom v zadku a
plecia a krk mal tak napnuté, že mal pocit, akoby mal v hornej časti chrbta
tenisovú raketu. Batérie jeho iPodu sa už dávno vybili a tak mu neostávalo
nič iné, len načúvať rozhovoru páru v strednom veku, ktorý stál pred ním.
„Zázraky modernej techniky,“ povedala žena a pokrčila plecami smerom
k neďalekej značke: Imigrácia – Powered by Google.
„Myslel som, že to má začať až od budúceho mesiaca?“ Muž mal striedavo
na hlave a v rukách veľké sombrero.
Googlenie na hraniciach. Kristepane. Greg predal akcie Googlu pred šiestimi
mesiacmi, zinkasoval svoju sumičku a „vybral si trochu času pre seba“ – čo
sa ukázalo byť menej uspokojivé, než očakával. Počas nasledujúcich piatich
mesiacov väčšinou opravoval kamarátom PCčka, pozeral dennú TV a pribral
päť kíl, čo dával za vinu tomu, že sedel doma namiesto v Googleplexe s jeho
vybavenou telocvičňou s nepretržitou prevádzkou.

Samozrejme sa to dalo čakať. Vláda

USA premárnila 15 miliárd dolárov na

program zhromažďovania fotografií a

odtlačkov prstov ľudí prechádzajúcich

cez hranice a nechytila ani jediného

teroristu. Bolo jasné, že verejný sektor nevie Vyhľadávať Správne.

Úradník DHS (Department of Homeland Security – Ministerstvo vnútornej

bezpečnosti) mal vačky pod očami, žmúril na obrazovku a párkovitými

prstami ďobkal do klávesnice. Žiadny div, že dostať sa von z toho

prekliateho letiska trvalo štyri hodiny.

„’brý večer,“ povedal Greg, podávajúc chlapíkovi svoj upotený pas. Úradník

zabručal a mávol pasom cez skener, potom zízal na obrazovku a klepkal do

klávesov. Dlho. V kútiku úst mal omrvinku zasušeného jedla a jazykom si ju

oblizol.

„Poviete mi niečo o júni 1998?“

Greg zdvihol pohľad od časopisu Departures. „Prosím?“

„17-eho júna 1998 ste poslali správu do alt.burningman o tom, že mienite

navštíviť festival. Pýtali ste sa v nej, ‚Sú hubky naozaj taký zlý nápad?‘“

Vypočúvajúci v druhej výsluchovej miestnosti bol starší muž, tak vycivený,

že vyzeral ako vyrezaný z dreva. Jeho otázky šli omnoho hlbšie než

k halucinogénnym hubám.

„Porozprávajte mi o vašich záľubách. Zaujímate sa o raketové modely?“

„Čože?“

„Raketové modelárstvo.“

„Nie,“ povedal Greg, „Nie, nezaujímam.“ Cítil, kam to smeruje.

Muž si čosi poznamenal, kamsi poklikal. „Viete, pýtam sa na to preto, lebo

tu vidím nárast v reklamách na dodávky pre raketomodelárov, ktoré sa

ukazujú pri vašich výsledkoch vyhľadávania a pri Google maili.“

Gregovi zovrelo žalúdok. „Vy si prezeráte moje vyhľadávania a e-mail?“ Už

mesiac sa nedotkol klávesnice, ale vedel, že to, čo písal do kolónky pre

vyhľadávanie mohlo prezradiť viac, ako to, čo rozprával svojmu

psychoanalytikovi.

pokračovanie nabudúce…

Tags: , ,

Leave a Reply