Cory Doctorow – Vygooglený [Scroogled] (3)

Maya odviedla oba labradory dolu halou do spálne. Začul tlmený spor s jej
priateľkou a potom sa vrátila sama.
„Môžem to dať do poriadku,“ zašepkala naliehavo. „Potom, ako Číňania
začali prenasledovať ľudí, moji kamoši a ja sme si za svoj 20 percentný
projekt zvolili s nimi vybabrať.“ (Jednou z firemných inovácií Googlu bolo
pravidlo, ktoré vyžadovalo, aby každý zamestnanec venoval 20 percent
svojho času svojim obľúbeným projektom.) „Hovoríme tomu Googlecleaner.
Ide to do hĺbky databázy a štatisticky ťa znormalizuje. Všetky tvoje
vyhľadávania, histogramy Gmailu, vzorce surfovania. Všetko. Greg, môžem
ťa googločistiť. Je to jediná možnosť.“
„Nechcem, aby si sa kvôli mne dostala do problémov.“
Zavrtela hlavou. „Ja som už odsúdená. Odkedy som tú prekliatu vec
vyvinula, každý deň je len požičaným časom – teraz už len čakám, kedy
niekto upozorní DHS na moju odbornosť a históriu a, ach, ja neviem. Čaká
ma čokoľvek, čo robia v tejto vojne o abstraktné podstatné mená s ľuďmi
ako ja.“
Greg si spomenul na letisko. Prehľadávanie. Jeho košeľa s odtlačkom
topánky uprostred.
„Urob to,“ povedal.
Googlecleaner robil zázraky. Greg to zistil podľa reklám, ktoré sa mu
zobrazovali pri jeho vyhľadávaniach, reklám, zjavne určených komusi
inému: Fakty o inteligentnom dizajne, Titul z online seminára, Zajtrajšok bez
teroru, Blokovač porna, Ciele homosexuálov, Lacné lístky na Tobyho
Keitha. Mayin program sa činil. Bolo jasné, že googlovský nový
personalizovaný prehľadávač ho mal za niekoho úplne iného, bohabojného
konzervatívca so slabosťou pre country hudbu.
Čo mu vyhovovalo.
Potom cvakol na svoj zoznam adries a zistil, že polovica jeho kontaktov
zmizla. Jeho schránka Gmailu bola vydolovaná ako termitmi vydlabaný peň.
Jeho profil v Orkute znormalizovaný. Jeho kalendár, rodinné fotky, záložky:
všetko prázdne. Predtým si neuvedomil, koľko z neho už migrovalo na Web
a usadilo sa na serverových farmách Googlu – celá jeho sieťová identita.
Maya ho vydrhla do vysokého lesku; stal sa neviditeľným.
Greg v polospánku vrazil prsty do klávesov laptopu veľa postele a prebudil
ho k životu. Zaškúlil na blikajúce hodiny na paneli nástrojov: 4:13!
Ježišmária, kto mu to o takejto hodine búcha na dvere?
Ospalým hlasom zakričal, „Idem!“ a natiahol si župan a papuče. Šuchtal sa
po chodbe a cestou zažínal svetlá. Pri dverách zaškúlil cez priezor a uvidel
Mayu, ako naňho zachmúrene hľadí.
Odháčkoval retiazku a západku a roztvoril dvere. Maya sa vrútila dnu, a za
ňou jej priateľka a psy.
Leskla sa od potu, obyčajne učesané vlasy jej v chuchvalcoch neupravene
padali do čela. Pretierala si oči, červené a zapadnuté.
„Zbaľ si kufor,“ zakrákala chrapľavým hlasom.
„Čo?“
Chytila ho za plecia. „Urob to,“ povedala.
„Kam chceš…?“
„Asi do Mexika. Ešte neviem. Baľ sa, dopekla.“ Pretlačila sa okolo neho do
jeho spálne a prudko začala otvárať zásuvky.
„Maya,“ povedal ostro, „nikam nejdem, kým mi nevysvetlíš, čo sa deje.“
Uprene sa naňho zahľadela a odhrnula si vlasy z tváre. „Googlecleaner žije.
Po tom, ako som vyčistila teba, som ho vypla a odišla. Bolo príliš
nebezpečné naďalej to používať. Ale je nastavený tak, že vždy keď zbehne,
pošle mi e-mailom potvrdenie. Ktosi ho použil šesť ráz, aby vyčistil tri
veľmi špecifické účty – všetky náhodou patria členom Obchodného výboru
Senátu, ktorí sa usilujú o znovuzvolenie.“
„Googleri očierňujú senátorov?“
„Nie Googleri. Toto prichádza z vonku. IP blok je registrovaný v DC.
A všetky tie IP využívajú užívatelia Gmailu. Hádaj, komu patria tie účty?“
„Ty špehuješ účty Gmailu?“
„Okej. Áno. Prezerala som si ich e-mail. Každý to robí, tu a tam, a z oveľa
horších pohnútok ako ja. Ale všimni si toto – ukazuje sa, že všetka tá aktivita
je riadená z našej lobbystickej firmy. Robia len svoju prácu, bránia záujmy
firmy.“
Greg cítil tep v spánkoch. „Mali by sme to niekomu povedať.“
„To nebude na nič. Vedia o nás všetko. Vidia každé vyhľadávanie. Každý e-
mail. Vždy, keď nás zachytí webkamera. Kto patrí do našej sociálnej siete…
vedel si o tom, že ak máš na Orkute 15 priateľov, je štatisticky isté, že si nie
viac ako tri kroky vzdialený od niekoho, kto peňažne prispel na nejakú
‚teroristickú kauzu‘? Pamätáš si na letisko? Tentoraz by to bolo oveľa
horšie.“
„Maya,“ povedal Greg zbierajúc si svoje veci. „Nie je útek do Mexika trochu
prehnaná reakcia? Jednoducho daj výpoveď. Spolu môžeme niečo
rozbehnúť. Toto je šialenstvo.“
„Dnes za mnou prišli,“ povedala. „Dvaja politickí úradníci z DHS. Zdržali sa
celé hodiny. A kládli mi mnoho ťažkých otázok.“
„O Googlecleaneri?“
„O mojich priateľoch a rodine. O mojej histórií vyhľadávania. O mne
osobne.“
„Ježiš.“
„Vyslali mi tak správu. Sledujú každý klik a každé hľadanie. Je čas zmiznúť.
Čas stratiť sa z dosahu.“
„Vieš, že aj v Mexiku je kancelária
Googlu.“
„Musíme odísť,“ povedala pevne.
„Laurie, čo si o tom myslíš ty?“ opýtal
sa Greg.
Laurie hladila psy medzi lopatkami. „Moji rodičia odišli z východného
Nemecka v šesťdesiatom piatom. Rozprávali mi o Stasi. Tajná polícia
Stasi zaznamenávala o vás
všetko do vašej zložky. Či už
zámerne alebo nie, to, čo
vytvoril Google, nie je iné.

Maya odviedla oba labradory dolu halou do spálne. Začul tlmený spor s jejpriateľkou a potom sa vrátila sama.
„Môžem to dať do poriadku,“ zašepkala naliehavo. „Potom, ako Číňaniazačali prenasledovať ľudí, moji kamoši a ja sme si za svoj 20 percentnýprojekt zvolili s nimi vybabrať.“ (Jednou z firemných inovácií Googlu bolopravidlo, ktoré vyžadovalo, aby každý zamestnanec venoval 20 percentsvojho času svojim obľúbeným projektom.) „Hovoríme tomu Googlecleaner.Ide to do hĺbky databázy a štatisticky ťa znormalizuje. Všetky tvojevyhľadávania, histogramy Gmailu, vzorce surfovania. Všetko. Greg, môžemťa googločistiť. Je to jediná možnosť.“
„Nechcem, aby si sa kvôli mne dostala do problémov.“
Zavrtela hlavou. „Ja som už odsúdená. Odkedy som tú prekliatu vecvyvinula, každý deň je len požičaným časom – teraz už len čakám, kedyniekto upozorní DHS na moju odbornosť a históriu a, ach, ja neviem. Čakáma čokoľvek, čo robia v tejto vojne o abstraktné podstatné mená s ľuďmiako ja.“
Greg si spomenul na letisko. Prehľadávanie. Jeho košeľa s odtlačkomtopánky uprostred.
„Urob to,“ povedal.

Googlecleaner robil zázraky. Greg to zistil podľa reklám, ktoré sa muzobrazovali pri jeho vyhľadávaniach, reklám, zjavne určených komusiinému: Fakty o inteligentnom dizajne, Titul z online seminára, Zajtrajšok bezteroru, Blokovač porna, Ciele homosexuálov, Lacné lístky na TobyhoKeitha. Mayin program sa činil. Bolo jasné, že googlovský novýpersonalizovaný prehľadávač ho mal za niekoho úplne iného, bohabojného konzervatívca so slabosťou pre country hudbu.

Čo mu vyhovovalo.
Potom cvakol na svoj zoznam adries a zistil, že polovica jeho kontaktovzmizla. Jeho schránka Gmailu bola vydolovaná ako termitmi vydlabaný peň.Jeho profil v Orkute znormalizovaný. Jeho kalendár, rodinné fotky, záložky:všetko prázdne. Predtým si neuvedomil, koľko z neho už migrovalo na Weba usadilo sa na serverových farmách Googlu – celá jeho sieťová identita.Maya ho vydrhla do vysokého lesku; stal sa neviditeľným.

Greg v polospánku vrazil prsty do klávesov laptopu veľa postele a prebudilho k životu. Zaškúlil na blikajúce hodiny na paneli nástrojov: 4:13!Ježišmária, kto mu to o takejto hodine búcha na dvere?
Ospalým hlasom zakričal, „Idem!“ a natiahol si župan a papuče. Šuchtal sapo chodbe a cestou zažínal svetlá. Pri dverách zaškúlil cez priezor a uvidelMayu, ako naňho zachmúrene hľadí.
Odháčkoval retiazku a západku a roztvoril dvere. Maya sa vrútila dnu, a zaňou jej priateľka a psy.
Leskla sa od potu, obyčajne učesané vlasy jej v chuchvalcoch neupravenepadali do čela. Pretierala si oči, červené a zapadnuté.
„Zbaľ si kufor,“ zakrákala chrapľavým hlasom.
„Čo?“
Chytila ho za plecia. „Urob to,“ povedala.
„Kam chceš…?“
„Asi do Mexika. Ešte neviem. Baľ sa, dopekla.“ Pretlačila sa okolo neho dojeho spálne a prudko začala otvárať zásuvky.
„Maya,“ povedal ostro, „nikam nejdem, kým mi nevysvetlíš, čo sa deje.“
Uprene sa naňho zahľadela a odhrnula si vlasy z tváre. „Googlecleaner žije.Po tom, ako som vyčistila teba, som ho vypla a odišla. Bolo prílišnebezpečné naďalej to používať. Ale je nastavený tak, že vždy keď zbehne,pošle mi e-mailom potvrdenie. Ktosi ho použil šesť ráz, aby vyčistil triveľmi špecifické účty – všetky náhodou patria členom Obchodného výboruSenátu, ktorí sa usilujú o znovuzvolenie.“
„Googleri očierňujú senátorov?“
-8-
„Nie Googleri. Toto prichádza z vonku. IP blok je registrovaný v DC.A všetky tie IP využívajú užívatelia Gmailu. Hádaj, komu patria tie účty?“
„Ty špehuješ účty Gmailu?“
„Okej. Áno. Prezerala som si ich e-mail. Každý to robí, tu a tam, a z oveľahorších pohnútok ako ja. Ale všimni si toto – ukazuje sa, že všetka tá aktivitaje riadená z našej lobbystickej firmy. Robia len svoju prácu, bránia záujmyfirmy.“
Greg cítil tep v spánkoch. „Mali by sme to niekomu povedať.“
„To nebude na nič. Vedia o nás všetko. Vidia každé vyhľadávanie. Každý e-mail. Vždy, keď nás zachytí webkamera. Kto patrí do našej sociálnej siete…vedel si o tom, že ak máš na Orkute 15 priateľov, je štatisticky isté, že si nieviac ako tri kroky vzdialený od niekoho, kto peňažne prispel na nejakú‚teroristickú kauzu‘? Pamätáš si na letisko? Tentoraz by to bolo oveľahoršie.“
„Maya,“ povedal Greg zbierajúc si svoje veci. „Nie je útek do Mexika trochuprehnaná reakcia? Jednoducho daj výpoveď. Spolu môžeme niečorozbehnúť. Toto je šialenstvo.“
„Dnes za mnou prišli,“ povedala. „Dvaja politickí úradníci z DHS. Zdržali sacelé hodiny. A kládli mi mnoho ťažkých otázok.“
„O Googlecleaneri?“
„O mojich priateľoch a rodine. O mojej histórií vyhľadávania. O mneosobne.“
„Ježiš.“
„Vyslali mi tak správu. Sledujú každý klik a každé hľadanie. Je čas zmiznúť.Čas stratiť sa z dosahu.“
„Vieš, že aj v Mexiku je kanceláriaGooglu.“
„Musíme odísť,“ povedala pevne.
„Laurie, čo si o tom myslíš ty?“ opýtalsa Greg.
Laurie hladila psy medzi lopatkami. „Moji rodičia odišli z východnéhoNemecka v šesťdesiatom piatom. Rozprávali mi o Stasi.

pokračovanie nabudúce…

Tags: , , ,

Leave a Reply